Spolusediaca 5.časť
16. 5. 2009
Z Adinho pohľadu
Zahľadela som sa na Niku,ktorá sedela vedľa mňa na gauči a uprene hľadela na obrazovku.Rozmýšľala som o jej slovách.....tehotná...akosi som tomu nechcela veriť.Bola pravda,že mi už dva týžne meškali „isté záležitosti“,ale stalo sa to už aj pred tým,tak som tomu nechcela prikladať veľký význam.Pažravá som bola už aj pred tým....Vôbec som nevedela,čo si mám myslieť.Jedna moja časť túžila po bábätku,tá druhá mala povinnosti voči sestre.Nevedela som,ktorá časť je väčšia.Nika ma už dlhší čas podpichovala neterkou,no netušila som,či to myslí naozaj,alebo si zo mňa len uťahuje.Aj tak,dieťa do tohto bytu...V mojej mysli sa ozval ďalší hlas.Ak by som bola naozaj tehotná,Milan by si ma vzal.Už dlho o tom špekuloval,ale vždy som z toho nejako vykorčulovala.Babička mu sľúbila,že ked sa ožení,prenechá mu svoj dom.Bol to neveľký,štvor-izbový domček na kraji mesta.Nechcela som sa vydávať len z toho dôvodu,že by sme sa museli sťahovať.Netušila som,ako by na sťahovanie reagovala sestra.Toľko som uvažovala,že som si nevšimla,že film skončil.Nika sa ponaťahovala a zazívala.Pobavene na mňa pozrela.
„Idem si ľahnúť.Nebudeš sa chcieť náhodou stčiť ku mne do postele?“Úškrn som je opätovala.
„Nie vďaka,radšej mám svoju posteľ.“
„Čo potom robíš u Milana?Nosíš si na chrbte vlastnú posteľ alebo sa radšej vyvalujete na zemi?“ Rozosmiala som sa hodila som po nej vankúš.
„Bež už spať.“Uklonila sa a zmizla vo svojej izbe.Vypla som televizor a zvalila som sa na posteľ.Moja posledná myšlienka bola,že sa musím objednať na gyndu.
O pár dní neskôr...
Z roboty som sa vypýtala skôr,oddôvodnila som to návševou u lekára,neuviedla som u akého.Keď som tam prišla,v čakárni už nebol nikto.Bola som objednaná na dosť mŕtvu hodinu.Sestrička ma pozaval ďalej.Potom som už vnímala len vyšetrenie a doktorove slová,ktoré mi prenikli do mozgu.
„Slečna,ste tehotná.“Cítila som,že sa mi ústa rozťahujú do úsmevu a ďalej som už nič nevnímala.Akosi zázračne som sa dostala do auta a domov.Celou cestou som v mysli zvádzala sama so sebou vnútorný boj.Povedať jej to,nepovedať jej to.Nakoniec som sa ocitla na prahu dverí a odhodlala sa vstúpiť dnu.Nika stála pri šporáku a robila si praženicu.Zdvihla hlavu a pozrela na mňa.
„Ahoj.Ideš neskôr...bola si s Milanom?“Pokrútila som hlavou a vyzliekla som si kabát a skopla lodičky,čím som sa zmenšila aspoň o štyri centimetre.Vošla som do kuchyne a zaňuchala.
„Pekne to vonia.“
„Nezahováraj.Kde si bola?“Vyzvedala.
„U....zubára.“Zacerila sa.
„Nechcela by som.“Pokrčila som plecami.
„Nebolo to až také hrozné.“V duchu som si nadávala.Prečo si jej to nepovedala?Aj tak sa to za chvíľu dozvie.Začne ti byť zle a nie je hlúpa aby nevedela od čoho.Zašrípala som zubami.Nika sa zasmiala.
„Bolia ťa?“Opäť som pokrútila hlavou.Medzitím si sestra praženicu dorobila a pustila sa do nej.Bolo mi jasné,že variť už nemusím.Ja si otvorím nejakú paštiku a natriem na si ju na chleba.Teraz som pre zmenu rozmýšľala,ako to poviem Milanovi.Nakoniec som sa na to vykašľala.Raz sa to dozvie.
O dva týždne
Ráno som sa zobudila s nepríjemným pocitom v žalúdku.Vstala som a šla som sa osprchovať.Keď som vstúpila do kuchyne,ovanula mňa vôňa slaniny a automaticky sa mi zdvihol žalúdok.Nika na mňa pozrela.
„Si v pohode?“Pokrútila som hlavou.
„Neviem.“Zamrmlala som.Sadla som si k stolu.Sestra predo mňa položila tanier s kúskami slaninky,rajčiny a syra.Vložila som si do úst kúsok syra....a ledva som stihla dobehnúť na záchod.Keď som spláchla a vypláchla som si ústa vodou,odvliekla som sa späť do kuchyne.Nika na mňa hľadela s prekríženými rukami a prísnym pohľadom
„No tak to vysyp!“Klesla som na stoličku.
„Dobre,dobre...som tehotná!“
„Cha!“Nike sa na tvári usadil samoľúbi úsmev. „Ja som to vedela!“A vzápetí sa rozosmiala.Nechápavo som na ňu hľadela.Nakoniec sa prestala smiať,utrela si ústa,vstala a obišla ma.Najprv som čakala,že proste odíde do školy,tak ma prekvapilo,keď som pocítila,ako sa mi okolo krku ovinujú jej ruky.Sklonila hlavu k môjmu uchu a zašepkala:
„Povedz to Milanovi.“Prikívla som.Potom som pocítila jej mäkké pery na mojom líci a po chvílke zaznel zvuk zaklapnutia dverí. Nakoniec som vstala aj ja a vypadla som z bytu.Z dní,ktoré nasledovali,som si zapamätala len jednu vec.termín svadby bol v sobotu o dva týždne.(pokračovanie nabudúce)
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář