Spolusediaca 6.časť
16. 5. 2009
Zo Siminho pohľadu
Do triedy som vošla nezvýčajne skoro.Nika tu ešte nebola.Agi bola chorá a tak som sa zvalila do prázdnej lavice.Pozdravila som Riša,ktorý sedel cez uličku vedľa mňa a veselo mi odzdravil.Od prvých školských dní sa naše rozhovory čoraz predlžovali a teraz sme už boli schopní prekecať aj celú prestávku bez toho,aby som začala priveľmi slintať.Po chvíľke vošla do triedy Nika a spokojne sa usmievala.Rozmýšľala som,či som ju niekedy videla naživo sa usmievať.Spokojne ma pozdravila a zvalila sa na stoličku.Odzdravila som a čakala čo bude ďalej.Aj naša komunikácia sa výrazne zlepšila no stále som mala pocit,že je medzi nami nejaká zábrana.Zrazu sa z ničoho nič vyšvihla zadkom na lavicu,pohodlne sa na nej usadila a pozrela na mňa aj na Riša.
„Počvajte...hmm..“Odkašlala si. „jednoducho,moja sestra a teraz v sobotu vydáva a ja,že či by ste nedošli na svadbu.“Rozpačito sa na nás usmievala.
„To je super!Jasné,že prídem!“Zvolal nadšene Rišo.Keď tam bude on,musím tam byť aj ja.Usmiala som sa a rýchlo som prikívla.
„Jasné,že aj ja prídem!“Nika sa na nás vďačne usmiala a prikívla.Vrátila sa späť na stoličku a vytiahla si veci na lavicu.Deň prebehol rýchlo a ja som letela domov aby som si išla vybrať a rezervovať šaty na tú svadbu.Nepôjdem tam v tej jedinej otrasnej sukni čo som mala,keď tam pôjde aj Rišo.Toto bola moja šanca.Vošla som do prvej požičovne šiat a začala vyberať.Konečne som si prišla na svoje až v tretej požičovni,kde som našla úžasné šaty lososovej farby na ramienka.Nechala som si ich teda odložiť a nadšene som šla zháňať topánky.Po hodine som objavila sandále na opätku rovnakej farby,ktoré vyzerali celkom slušne na takúto príležitosť.Spokojná som sa vrátila domov,napísala si úlohy a padla do postele.
V sobotu
Z Nikinho pohľadu
V noci som sa veľmi nevyspala a ráno som sa zobudila už o pol siedmej.Nechcela som strácať čas a tak som zaliezla do kúpeľne,kde som sa osprchovala,vložila si kontaktné šošovky a začala sa maľovať.Zrazu sa za mnou ozval hlas:
„Urob mi láskavosť a všetko železo si z tela povyberaj.Budú tam Milanovi rodičia,tak nech mi neurobíš hambu.“Tak som sa teda obetovala a vytiahla si pírsing z obočia.Na jazyk som sa vykašľala,ten nebolo vidieť.Zatrela som si make-up-om stopy po dierkach a rozhodla som sa,že sa naraňajkujem.Nachystala som teda raňajky a čakala som,kedy sa sestra povracia aby mi mohla skaziť chuť k jedlu.Nakoniec som vstala a išla so obliecť.Vytiahla som zo skrine šaty,ktoré som si bola včera vybrať v požičovni.Okamžite som zhodnotila:čierne a neuveriteľne sexi.Keď som vyhlásila,že chcem čierne šaty,okamžite mi sestra vynadala,že budem vyzerať ako na pohrebe.Problém je,že keby som si tieto šaty dala na pohreb,asi by mŕtvy vystúpil z truhly.Tak som si ich obliekla a postavila sa pred zrkadlo.Šaty boli na ramienka s hlbokým výstrihom,za ktorý som si aspoň nemusela strkať vatu.Siahali mi do polovičky lýtok a na boku maly dlhý rozparok,takže mi skoro celá noha vykúkala von.Vyšla som z izby kde sedela Aďa a napchávala sa.Kriticky si ma obhliadala a nakoniec utrúsila.
„Dúfam,že Milanovi rodičia nie sú moc prudérni.“V to som pevne dúfala aj ja.
„Ty sa kedy oblečieš?“
„Za chvíľku.Ešte je čas.Mišo má predsa pre teba prísť o štvrť na dvanásť a Soňa tiež tak nejak.“Bolo pol jedenástej.Mišo mal pre mňa naozaj dojsť o švrť na dvanásť,vyzdihnúť Soňu s manželom a odviesť sa pred mestský úrad.Dúfala som,že Mišovi požičia otec auto.
„Nechceš s tým obliekaním pomôcť?“Aďa pokrútila hlavou.
„Nie,veď na tom nie je nič zložité.“Sestra si vybrala pomerne jednoduché šaty,biele,bez nejakej obrovskej nariasenej sukne a zbytočných čipiek.Nemala tento štýl rada.Mne sa to tiež nepáčilo a Milanovi to bolo fuk.Keďže na nej ešte nič nebolo vidieť,mohla si obliecť čokoľvek.Po chvíľke sa sestra odišla prezliecť.O ďaľších pár chvíľok sa z pred domu ozvalo trúbenie.Vyskočila som na rovné nohy,prehodila cez seba dlhý červený kabát,ktorý som sa neobťažovala zapnúť,obula sa do jedných zo sestriných lodičiek na vysokom podpätku a klpokajúc zbehla dole schodmi.Tie opätky mi pridali ďaľších 5 centimetrov,takže keď som pristúpila k Mišovi,bola som rovnako vysoká.Pobozkali sme sa a Mišo sa po chvíli odtiahol a prezeral si ma.
„Fíha!Vyzeraáš..hmm..nádherne.“Vystrúhal nesmelú poklonu.Usmiala som sa.
„Aj tebe to svedčí.“Mal na sebe klasický čierny oblek s kvetinkou vloženou v chlopni saka.Naklonil sa ku mne a znova ma pobozkal.Odtrhli sme sa od seba v najvhodnejšej chvíli,pretože už na nás trúbili Soňa a jej manžel Roman.Soňa bola Adina nejlepšia kamarátka a taktiež jej svedok.Roman išiel za svedka Milanovi.Naskočili sme teda do auta a vyrazili k mestskému úradu.(pokračovanie nabudúce)
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář