Spolusediaca 7.časť
17. 5. 2009
Zo Siminho pohľadu
Nahodila som sa do svojich lososových šiat,obliekla si mamin čierny dlhý kabát a obula si svoje sandálky.Až teraz som pochopila aká hovadina bolo kupovať si do tejto zimy sandále na opätku.Nuž čo.Zavolala som si teda taxík a zbehla dole.Bol koniec januára,snehu nikde,teplota nad nulou.Zima ako vyšitá.Začali ma oziabať prsty na nohách.Taxík sa konečne doterigal,naskočila som dnu a zavelila smer cesty k mestskému úradu.Keď sme tam dorazili,na chodníku už bolo pomerne dosť ľudí.Hodila som taxikárovi 5-eurovku a so slovami “To je dobre“som vyskočila von a obzerala som sa.Ľudí,čo tu postávali som nespoznávala.Postavila som sa bližšie k parkovisku,dúfajúc,že čochvíľa niekto príde.
„Na niekoho čakáš?“Nadskočila som a otočila sa.Predo mnou stál usmievajúci sa Rišo v obleku.
„Ani nie.Skôr hľadám nejakú známu tvár.“Rišo sa zaškeril.
„Jednu tu už máš!“Zasmiala som sa.Chcela som niečo povedať,no vyrušilo ma zatrúbenie prichádzajúceho auta.Na parkovisku zastavil zelený Opel a zo zadu sa okamžite vyvalila podľa všetkého manželská dvojica.Tipla som im tak tridsať.Vzápetí sa otvorili predné dvere spolujazdca a vystúpila...Nika.Lenže nie tá Nika na akú som bola zvyknutá.Táto osoba nemala na tvári zbytočne veľa železa a bola neuveriteľne sexi.V červenom dlhom kabáte,čiernych šatách a čiernych lodičkách,ktoré ju robili ešte vyššiu ako obyčajne.Z miesta vodiča vystúpil tmavovlasý mladík v obleku,ten istý,ktorého som videla prvý školský deň pred školou.Zamkol auto a gantlemansky ponúkol Nike rameno.Bola rovnako vysoká ako on.Zvedavo sa obzerala a ja som pre istotu mierne zakývala aby si ma všimla.Spozorovala ma a s úsmevom ku mne zamierila.
„Sekne ti to.“Vystrúhala som poklonu.Usmiala sa na mňa.
„Aj tebe.Akurát...nie je ti v tých sandáloch zima?“Zvedavo mi hľadela na nohy.
„Nooo...je.“Priznala som sa.Nikin Mišo sa zatiaľ pustil do reči s Rišom. „Kedy príde nevesta?“Zmenila som tému.Nika len hodila plecom a pritiahla si kabát k telu.
„Čo ja viem kedy sa dovalia?Už tu mali byť.“Zahľadela sa na drobné hodinky na ľavom zápästí.Asi po dvoch minutách sa vynorilo strieborné audi a zaparkovalo.Teraz som po prvý krát uvidela Nikinu sestru.Nižšia blondína s bledou pleťou a štíhlou postavou.Nikdy by som nepovedala,že sú sestry.Vedľa nej stál vysoký chudý chlapík s veselou tvárou,hnedými vlasmi a zakriveným nosom.Na prvý pohľad mi bol celkom sympatický.Sestry si stihli akurát tak kývnuť a nevesta aj so ženíchom už stúpala schodiskom do siene.Ľudia sa začali trúsiť za nimi a tak sme sa tam aj s Nikou vybrali.Chalani debatujúc kráčali za nami.Vošli sme do neveľkej miestnosti s pódiom a stoličkami.Nika si to okamžite zamierila do prednej rady a ja som cupkala za ňou.Okrem nás tam sedeli aj starší manželia a mladá žena.Pohodlne sme da usadili a obrad sa pomali začal.Na pódiu stála ženská v kostýme a niečo žvanila,pred ňou budúci mladomanželia a za nimi svedkovia.Netrvalo dlho a teraz už novo manželia si vymenili prstienky a pobozkali sa.Zablikali blesky fotoaparátov a staršia žena vedľa nás začala hlasno trúbiť do vreckovky. Všimla som si,že Nika vedľa mňa sa kŕčovito striasa a zadržiava smiech.Potom začali gratulácie.Nika ma predstavila Adi aj Milanovi,ja som im zagratulovala(aspoň som sa o to pokúsila) a mohli sme sa vybrať na oslavu.Konala sa v neďalekej reštaurácii,kde sme sa poodvážali autami.Nika s Mišom ma vzali tým svojím,kedže ja som prišla taxíkom.Najprv obed,ktorý bol síce skvelý ale čašníčka mi zobrala tanier predtým než som dojedla.Krátko po jedle začala hrať hudba.Nastal čas na novomanželský valčík.Ja som sa zdesila,pretože klasické tance som sa nikdy neučila tancovať.Prvom tanci začal hneď druhý,do ktorého sa už zapojili všetci prítomní,vrátane Niki.
„Smiem prosiť?“Nadsočila som na stoličke a zadívala som sa Rišovi do tváre.
„Noo..dobre.Ale neviem tancovať.“Priznala som sa a vstala som.
„To nevadí.“Usmial sa a viedol ma na parket. Jedna jeho ruka vzala tú moju a druhá pristála na mojom boku.Jemne som sa zchvela a položila mu tú svoju na plece.Začal so mnou krúžiť a ja som čoskoro tomu tancu došla na kĺb.Raz,dva,tri...raz,dva tri.Nevedela som,zo čoho sa mi viac krúti hlava,či z jeho blízkosti alebo z toho večného krútenia sa.Po chvílke došli na rad aj moderné piesne a nakoniec...slaďák.Medzitým som stihla vypiť tri poháre vína a dva šampanského no necítila som sa ešte opitá.No čo by to bolo za svadbu bez trošky alkoholu.Ovinula som ruky okolo jeho krku a na tvári som zacítila jeho dych.Ani on nepil malinovku,ale rozhodne toho vypil menej ako ja.Sklonil hlavu ku mne a zašepkal.
„Už dlhšie ti chcem niečo povedať.“Srdce sa mi rozbúchalo prudšie.
„Ako dlho?“Zamrmlala som.
„Neviem..par týždňov.“
„A čo také?“Chíľku mlčal a potom sa zhlboka nadýchol.
„Hmm..no..vieš..“Zdalo sa mi to nekonečné.Nakoniec som zdvihla hlavu a nadýchla sa,aby som niečo povedala,no nedal mi možnosť.Jeho pery sa pritisli na moje a vášnivo ma pobozkali.Opätovala som ten bozk a mala som pocit,že lietam.Priala som si aby táto chvíľa trvala naveky.
Z Nikinho pohľadu
Chvíľku som sledovala,ako Sima s Rišom prešľapujú na parkete a bozkávajú sa.Po chvíľke som vstala a vyšla na terasu.Bolo zima,objala som si ramená a vydýchla obláčik pary.Zahľadela som sa na mesiac a rozmýšľala som.Myslela som na budúcnosť,na to čo sa ešte len stane.Vedela som,že veľa vecí sa zmení.Trápilo ma však,že som nevedala,ao veľa.
The End
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář