Zakazana laska 2.cast
10. 5. 2009
....Po chvíli sa Peťa konečne zmohla na slovo.Ak sa to vôbec dalo považovať za slovo. „Dusíš ma.“Sandra sa automaticky prevalila na chrbát a zavrela oči.Prečo to vôbec spravila?Teraz s ňou už Peťa v živote neprehovorí.Čakala, že sa Peťa zdvihne a odíde,no nezaregistrovala pri sebe žiaden pohyb.Odrazu pocítila,ako sa jej Peťa pomaly pritisla k boku a položila hlavu na plece.Sandra opatrne otvorila oči a zistila,že na ňu hľadí spýtavým pohľadom. „Prečo si mi to nikdy nepovedala?“ Tejto otázky sa Sandra bála najviac,pretože na ňu nevedela odpovedať. „Neviem.Možno...som sa bála.“
„Čoho preboha?“
„Že so mnou už nikdy viac neprehovoríš.“
„Kvôli tomu by som sa na teba nikdy nevykašľala.“
„A kvôli čomu?“ Na toto už Peťa neodpovedala len zavrela oči.Teraz nechcela na nič myslieť.
Bohužiaľ,čoskoro už musela začať rozmýšľať.Krátko potom,čo Sandra odišla,volal Roman.Peťu vo chvíli,čo zdvihla telefon,prepadli výčitky svedomia.Až teraz si uvedomila čo sa vlastne stalo.Že ho v podstate podviedla,aj keď nie až tak do slova ale Peťa to aj tak považovala za zradu.Mala v duši zmätok.Na jednej strane milovala(aspoň si to myslela)Romana a na druhej strane ju to nezadržatelne priťahovalo k Sandre.Nie ako vtedy,keď len boli najlepšie kamrátky,ale ako k Romanovi,možno ešte viac.Pristihla sa,že sa v duchu presviedča,že sandru nemiluje,že k nej necíti nič viac ako priateľstvo ale nebola to pravda.Vedela,že ich oboch miluje,no nevedela sa rozhodnúť koho viac.
O pár dní neskôr...
Peťa zdvihla mobil zo stolíka a chvíľu naň bezcielne hľadela.Musela sa rozhodnúť a teraz na to bola tá správna chvíľa.Teraz,alebo nikdy.Nadýchla sa a vytočila Sandrino číslo.Po dvoch zazvoneniach sa ozval Sandrin veselý hlas.
„Ahoj zlato!“
„Ahoj...hmm..môžeme sa stretnúť?“
„No iste.Kedy?“
„Teraz,lepšie povedané za pol hodinu...pred tvojím vchodom.“
„Ok...si v pohode?“
„Ano iste...som ok.Tak zatiaľ.“Rýchlo zarapotala Peťa a zložila skôr ako sa Sandra stihla čokoľvek opýtať.Pomaly sa obliekla sa vyrazila na miesto stretnutia.Mohla si vziať motorku,no chcela sa prejisť.Začalo sa zmrákať vo chvíli,keď sa zastavila pred Sandriným vchodom.Zaklonila hlavu a uvidela,ako jej Sandra máva z okna.Odmávala a naznačila gestom,že nemá veľa času.Prikívla a jej hlava zmizla v útrobách bytu.Peťa trpezlivo čakala.Po krátkej chvíli sa otvorili vchodové dvere a usmiata Sandra zbehla po posledných schodoch a Peťu objala.
„Čo bolo také dôležité,že to nemohlo počkať do zajtra?“Vyzvedala.Peťa neodpovedala a vybrala sa cez detské ihrisko do tieňa stromov.Sandra ju nasledovala.Nakoniec sa obe dievčatá zastavili a chvíľu na seba bez slova hľadeli.Peťa sklonila hlavu-nemohla sa dívať do tých nádherných tmavohnedých očí z ktorých pomaly vyhasínala radosť.Začala chápať.
„Ja..už nemôžem ďalej takto žiť.Nedokážem hrať na dve strany.“Hlesla Peťa.
„Nemusíš takto žiť...rozhodni sa.“
„Už som sa rozhodla.“Tie slová zneli ako rozsudok.Sandra sa podvedome roztriasla.
„A?“
„Prosím ťa..nehnevaj sa na mňa...ja už nedokážem Romana podvádzať....proste nemôžem.“
„Znamená to...že na mňa sa vykašleš?!Zahodíš všetky tie roky kvôli niekomu,koho poznáš pár mesiacov?!“Sandrin hlas naberal na intenzite.
„Môžeme zostať kamošky...“Vo chvíli,keď tieto slová Peťa vyslovila,vedela,že je to hlúposť.
„Ja nechcem byť len kamoška!No tak Peti...vieš ako veľmi ťa milujem.“Teraz to už znelo zúfalo.Na toto už Peťa nevedela odpovedať.Otočila sa a vykročila do hustnúcej tmy a nechala Sandru stáť medzi stromami samu.....(pokračovanie nabudúce)
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář